Výživa, životné prostredie, pohyb a dedičnosť sú faktory určujúce naše zdravie. Ak chceme byť zdraví, alebo aspoň zdravší, musíme sa tieto faktory snažiť ovplyvniť. Akákoľvek snaha však môže byť neúčinná, alebo dokonca kontraproduktívna, ak nemáme dostatok vedomostí. V snahe osvetliť základne zásady zdravej výživy píšem tento článok.
Ktoré potraviny sú tie správne?
Pri úvahach o zdravej strave sa skôr, či neskôr každý dostane k otázke – aká strava je človeku prirodzená?
Hoci vieme, že človek je všežravec, vedecké výskumy sa najčastejšie prikláňaju k rastlinnej strave ako k najprirodzenejšej. Tento poznatok nám môže pomôcť pri riešení problémov s tým, ktorá strava je pre nás vhodná. Vždy to bude rastlinná potrava, v podobe v ktorej sa v prírode bežne vyskytuje. Človek si však počas storočí vypestoval stravovacie návyky, ktoré spolu s alergiami otázku zdravej výživy komplikujú. Návyky vznikli ako reakcia človeka na zmenu prírodných alebo spoločenských podmienok, ale aj ako dôsledok módy, či reklamy.
Prečítal som viacero knižiek o dietách, zdravom stravovaní, o alergiách. Postoj autorov k otázkam stravovania bol rôzny. Často boli zástancami vegánstva, alebo vegetariánstva. Ponúkali argumenty prečo nepiť mlieko, nejesť vajcia, nejesť mäso. Nestretol som sa s vyslovným zástancom týchto zložiek potravy. Najmenej negatív som si prečítal práve o mäse. Začnem teda ním.
Mäso
Všetci autori sa zhodli na tom, že najlepšia tepelná úprava mäsa je varením, alebo v parných hrncoch. Vzniká pri ňom najmenej škodlivých látok. Naopak, omnoho viac ich vzniká pri pečení, udení a grilovaní. Škodlivé látky, ktoré takto vznikajú majú často na svedomí zhoršenie stavu alergii(pokiaľ sa nejedná priamo o alergiu na mäso), kože a iných orgánov. Vylúčenie pečených, udených a grilovaných jedál(nielen mäsa) má za následok zlepšenie zdravotného stavu.
Medzi zdravšie druhy mäsa patria ryby, hydina(najmä menej mastné časti ako prsia), medzi menej zdravé sa považuje hovädzie a bravčové.
Najviacc sú v mäse zastúpené bielkoviny, ktoré telo potrebuje na regeneráciu buniek, tvorbu hormónov, enzýmov. Majú najzložitejšiu stavbu a preto ich stravenie trvá telu najdlhšie.
Mlieko
Mlieko je v spoločnosti považované za nevyhnutnú súčasť stravy. V súčasnosti sa však objavuje čoraz viac nesúhlasných postojov. Ak by sme mali opäť hľadať odpoveď úplne na začiatku, teda v prírode, môžeme si položiť ďalšiu otázku: Ktoré zviera pije mlieko od iného zvieraťa? Chutilo by ľudské mlieko krave?
Táto zložka našej potravy, vyskytujúca sa v mnohých potravinárskych výrobkoch, patrí medzi načastejšie alergény(látky vyvolávajúce alergiu). Jeho zástancovia argumentujú najmä vysokým obsahom vápnika, avšak vápnik sa vyskytuje aj v iných potravinách a ľudia, ktorí ho vylúčili zo stravy netrpia žiadnymi ťažkosťami, pretože vápnik čerpajú zo zeleniny, semien... Ďalej je známe, že vápnik z mlieka sa pri trávení vstrebáva oveľa horšie ako ten, ktorý je obsiahnutý v zelenine, ovocí a semenách. Mnohí ľudia opisujú zážitky z toho ako sa mlieko naučili piť, hoci ich zo začaiatku „trochu napínalo“. Organizmus sa takto zrejme iba bránil pred nechceným.
Kravské mlieko nemožno chápať ani ako náhradu materského, keďže materské ma úplne iné zloženie a je určené malým deťom, kým nemôžu príjmať inú potravu. Čím matka dieťa dlhšie kojí, tým je menšie riziko výskytu alergií u dieťaťa v budúcnosti.
Surové, či upravené?
Stav v akom potraviny konzumujeme je rozhodujúci pre ich kvalitu a pre schopnosť organizmu stráviť ich. O tom, že zelenina a ovocie sú hodnotnejšie surové, netreba hádam hovoriť. Snáď by som len podotkol, že tu nejde iba o obsah minerálov a vitamínov, ale aj o obsah vody, ktorý surová zelenina má. Nekoncentorvaná – teda surová strava sa totiž trávi omnoho ľahšie. Organizmu tak zostáva viac energie, na iné funkcie. Odporúča sa jesť jedlo obsahujúce najviac jednu koncentrovanú potravinu(varené zemiaky, ryža...)
Niektoré zložky potravy si však bez tepelnej prípravy nevieme predstaviť. Ide najmä o mäso, zemiaky, strukoviny, vajcia. Ich úpravou sa snažíme vyhnuť najmä baktériam, vírusom a škodlivým látkam, ktoré obsahujú. Aj príjmanie takýchto potravín má svoje pravidlá. Nimi sa zaoberá teória kombinovanej stravy. Stravovanie podľa tejto teórie sa často spomína pri chudnutí a je založené na vhodnej kombinácii jedál a časových odstupoch medzi ich príjmaním.. Tým, že telo príjme potravu v správnej kombinácií predchádzame zdĺhavému tráveniu, ktoré nie je zdravé a uvoľňuje do tela produkty hnilobných procesov, čo sa prejavuje vetrami, nadúvaním, odgrgávaním...
Ktoré potraviny sa spolu nehodia?
Potraviny môžeme rodeliť na škrobové, bielkovinové, tuky, ovocie a zelenina.
1. Škrobové sú najmä: obilniny, zemiaky
2. Bielkovinové: mäso, mlieko, vajce
Strukoviny v sebe kombinuju vlastnosti oboch predošlých skupín, preto sa ťažšie trávia často pri nich vznikajú vetry.
3. Tuky – semena, orechy, keksy, maslo, olej - vzh
4. Ovocie
5. Zelenina
Bielkoviny a škroby
Na strávenie škrobových potravín sa v žalúdku vylučujú tráviace šťavy zásaditého charakteru, kým pri bielkovinach sú to kyslé tráviace šťavy. Preto, keď potraviny z týchto dvoch skupín kombinujeme, tráviace šťavy sa vzájomne neutralizujú a trávenie trvá oveľa dlhšie, pričom sa zvyšuje čas počas ktorého sa v tele vytvárajú spomínané produkty hnilobných procesov, vzniká pálenie záhy...
Medzi najčastejšie porušenia pri tejto skupine patria známe vločky s mliekom, ryža s mäsom, zemiaky s mäsom. Takéto kombinácie sú však príliš zaužívané, preto dodržiavať základné zásady delenej stravy nie je jednoduché a vyžaduje aj znalosť prípravy ďalších „menej zaužívaných jedál“. Znalosti tráviacich procesov, na ktorých je tento druh stravovania založený nám však môžu pomôcť v lepšom výbere jedál bez toho, aby sme kombinovanú stravu úplne dodržiavali.
Ovocie
Nemali by sme ho jesť so žiadnou skupinou, ale vždy len samostane. Ovocie sa totiž veľmi rýchlo rozkladá a strávi sa za pol hodiny, u niektorých druhov ovocia až za ¾ hod (banány zrelé).. Ak ho skombinujeme s inou skupinou, často dochádza ku kvaseniu, nadúvaniu... Preto sa odporúča jesť ovocie nalačno, alebo pol hodinu pred iným jedlom. Ranná konzumácia ovocia pôsobí očistne a zároveň je zdrojom cukru, ktorého hladina v noci klesla. /Často počujeme ako niekto nemá rád melón, lebo mu po ňom býva zle – v takýchto prípadoch je veľmi pravdepodobné, že keby ho dotyčný zjedol v správnom čase(teda až keď mu vytrávi), problémy by nemal./
Tuky
Čo sa týka tukov, uprednostňujú sa rastlinné. V živočíšnych sa ukladajú škodliviny z prostredia, v ktorom zviera žije, lieky ktorými ho kŕmia... Veľmi výživné sú tuky v semenách. Semienka je vhodné jesť ráno, keďže sa dlhšie rozkladajú (podrvené na malé kúsky sa strávia rýchlejšie).
Tuky môžeme s mierou jesť s inými skupinami. Sú známe tým, že aj v malom množstve sa nachádza veľa energie. Pri trávení sa spotrebuje pomerne veľa vody.
Zelenina
Čerstvu zeleninu možno kombinovať s inými skupinami.
Ako dlho sa jedlo trávi?
Na základe prečítanej literatúry uvádzam čas, počas ktorého sa trávia jednotlivé skupiny
¸
ovocie(čerstvé) – ½ h - ¾ h
zelenina – 2 h
jedlo bez mäsa – 3 h
jedlo s mäsom – 4 h
zlá kombinácia – 8 h -...
Kedy jesť?
Moderný človek má málo pohybu a energiu, ktorú v stráve príjme často z veľkej časti minie na samotné strávenie.
Veľmi zaujímavé veci som sa dočítal o raňajkách, respektíve o dopoludňajšej fáze dňa. Zvyk mnohých ľudí ráno neraňajkovať má prostú príčinu: Po spánku má ich telo dostatok energie na prvé ranné hodiny, nepociťujú hlad. Telo týchto ľudí sa ráno zároveň očisťuje od nestrávených, škodlivých zvyškov. Vzhľadom na uvedené, je ráno veľmi vhodné jesť ovocie, ktoré zároveň zvýši hladinu cukru, ktorá v noci klesla.
Druhá veľmi dôležitá fáza dňa je večer. Po 19. hodine by sme v zásade mali jesť len ľahké ovcie(čerstvé) ako jablko, slivky, hruška...
Vitamíny a minerály...
Všetko sú to pre náš organizmus dôležité látky. Nachádzajú sa v takmer v každom jedle. Pokiaľ nie je naša strava príliš jednotvárna, nemali by sme trpieť ich nedostatkom. O vitamínoch a mineráloch sa toho vie veľa, no ľudia obyčajne mávajú názory skreslené reklamou. Myslia si napríklad, že ak vypijú mrkvovú šťavu z troch mrkiev, že je to rovnaké ako tie mrkvy zjesť. Šťava však tráviacou sústavou prejde rýchlejšie a vitamíny sa nemajú čas vstrebať... Tu sa vraciame k základnej zásade - jesť potraviny čo najmenej upravené.
V tabuľke príkladmo uvádzam akú úlohu v ľudskom organizme majú a v akom jedle sa nachádzajú niektoré z vitamínov.
|
vitamín
|
funkcia
|
výskyt
|
|
A
|
pomáha koži, bráni jej infekcií
|
mrkva, mango, špenát...
|
|
B2
|
pomáha koži, stimuluje tvorbu ČK
|
ráž siata, sója, huby, pangamín, tvaroh, zemiaky, strukoviny... /ničia ho antibiotiká/
|
|
B3- niacín
|
pomáha nervovej sústave nedostatok=depresie, nespavosť,nechutenstvo
|
slnečnicové jadierka, jašmeň, sója, pšenica, fazuľa...
|
|
B12
|
význam pre krvotvorbu, pečeň
|
tvaroh, pangamín...
|
Pohyb
Na záver sa ešte zmienim o význame pohybu pre naše zdravie.
Neodmysliteľnou súčasťou zdravého života je pohyb. Telo naň jenoducho bolo stvorené, a preto jeho nedostatok zákonite vedie k vzniku rôznych nezdravých dôsledkov ako slabé prekrvenie, zvýšenie rizika infarktu...atď.. Literatúra o zdravom životnom štýle odporúša skôr pohyb vedúci k dlhšie tvajúcemu zrýchleniu tepu ako nárazové cvičenie. Ak už nemáte čas na svižnú prehádzku lesom, či behanie po parku, pomôže vám aj rýchla chôdza.
K zdravému životnému štýlu patrí aj dostatok pohybu. Naše telo jednoducho nie je prispôsobené celé dni vysedávať. Zvýšený tep má mnoho priaznivých dôsledkov. Aj športovať však treba s rozumom a nepreťažovať sa nárazovo.
Pár pravidiel ktorými môžeme zlepšiť svoje stravovanie:
-
nejesť po 19.00
-
vyhýbať sa vypražanému, grilovanému, udenému
-
vyhýbať sa sladkostiam, energetickým nápojom, alkoholu, cigaretám a iným drogám
-
soľ a korenie v minimálnom množstve
-
-
Komentáre