Nedávno bol zverejnený inzerát spoločnosti Damon-Trade, s r.o., kde táto spoločnosť ponúkla pracovné miesto a vymenovala školy, ktoré by uchádzači o prácu nemali mať vo svojom životopise. Išlo o niektoré štúdijné odbory a o konkrétne vysoké školy: Univerzita Alexandra Dubčeka Trenčíne, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Vysoká škola Sládkovičovo, Paneurópska vysoká škola.
Ako bolo neskôr medializované, spoločnosť sa tak rozhodla pre zlú skúsenosť s absolventmi týchto škôl. Minimálne jedna zo škôl sa cítila týmto inzerátom dotknutá a dokonca uvažovala o žalobe. V tejto súvislosti sa pre portál teraz.sk vyjadril aj riaditeľ Slovenského národného strediska pre ľudské práva Marian Mesároš, podľa ktorého: „Legislatíva umožňuje dotknutým vysokým školám možnosť obrátiť sa s návrhom na začatie konania na ochranu mena a dobrej povesti na príslušný súd."
S uvedenou inzerujúcou spoločnosťou sympatizujem už len preto, že aj tým menej chápavým odhalila vzťah trhu práce ku kvalite nášho školstva. V tomto článku a v prípadnej diskusii nechcem hodnotiť inzerát z hľadiska antidiskriminačnej legislatívy. Antidiskriminačné zákony slúžia predovšetkým na ochranu uchádzačov o zamestnanie, nie na ochranu vysokých škôl. Pokiaľ možno, chcel by som, aby sa diskusia obmedzila len na to, či došlo k neoprávnenému zásahu do práv vysokých škôl, alebo nie.
Osobne tu nevidím žiadny neoprávnený zásah do práv vysokých škôl. Inzerujúca spoločnosť a jej zamestnanci nepriamo vyslovili svoj názor na absolventov vysokých škôl, ktorý, predpokladám, vychádza z ich skúsenosti. Aj keby ho vyslovili priamo (napr.: „absolventi Vysokej školy Sládkovičovo sú pre nás stratou času“), stále podľa mňa nejde o neoprávnený zásah do dobrého mena alebo dobrej (?) povesti v zmysle § 19b Občianskeho zákonníka. Predpokladom žaloby na ochranu dobrej povesti je nepravdivosť výrokov žalovaného. Žalujúca vysoká škola by podľa môjho názoru pred súdom nedokázala preukázať nepravdivosť subjektívnych tvrdení firmy, najmä ak sú v podstate totožné s verejnou mienkou (aj s tou mojou). Ťažko si predstaviť, že by si súd predvolal absolventov týchto škôl a zadával im úlohy z jednotlivých školských predmetov, prípadne porovnával ich schopnosti s absolventmi iných vysokých škôl...
Okrem toho tu dochádza k stretu dvoch subjektívnych práv – právo prejaviť svoj názor a právo na ochranu dobrej povesti. V demokratickom zriadení je práve to prvé privilegované a odjakživa chápané ako dôležitý predpoklad pokroku a prostriedok ochrany pred zneužívaním moci. Keď zvážime postavenie uvedených dvoch práv v našom právnom poriadku a predpokladáme, že súd rozhodne podľa platného práva, nie je reálne, aby vysoká škola na súde so žalobou uspela. Naopak, pokrok v školstve a jeho očista vyžaduje viac takýchto prejavených názorov.
Zároveň sa podľa mňa nejedná ani o nekalú súťaž v zmysle Obchodného zákonníka , nakoľko vysoké školy si s inzerujúcou spoločnosťou nijako nekonkurujú, t. j. nesúťažia.
Výroky o žalobách proti spoločnosti Damon-Trade, s r.o. vyznievajú skôr ako zastrašovanie.
odkazy:
https://dennikn.sk/39519/ked-je-lahko-v-skole-bude-tazko-v-praci/
http://www.najpravo.sk/slovnik/d/dobra-povest-pravnickej-osoby.html
http://www.viaiuris.sk/stranka_data/subory/analyzy/bsudy.pdf
Komentáre