Sudcovia pri výkone verejnej moci tiež zastupujú štát a jeho občanov. Na rozdiel od politikov pri sudcoch majú novinári pravidelne problém písať mená rozhodujúcich osôb. Píšu, že „Krajský súd v Prešove rozhodol“ alebo „Okresný súd Košice II. vydal rozsudok“, a tak podobne. Používajú neosobné slovné spojenia, ale píšu o rozhodnutiach konkrétnych osôb – sudcov. Pravdepodobnou príčinou tohto stavu je to, že veľa novinárov sa môže v súkromnom živote dostať na stôl práve kritizovaného sudcu a sympatie nie sú isté ani u jeho kolegov, na ktorých stole môže skončiť námietka zaujatosti. Chce to teda trochu odvahy, ale tú by novinári predsa mali mať, nie? Žiadny právny predpis nezakazuje písať o rozhodovaní verejných činiteľoch, a teda ani o sudcoch. Naopak, náš právny poriadok priamo predpokladá takéto konanie a napomáha tomu povinnosťou zverejňovať rozsudky a verejne ich vyhlasovať.
Verejná kontrola súdov nemá slúžiť na to, aby verejnosť dohliadala na zákonnosť rozhodovania súdov – štátnych orgánov, ale na rozhodovanie konkrétnych sudcov. Krajský súd v Prešove sa totiž nikdy za svoj hlúpy a nezákonný rozsudok hanbiť nebude. Krajskému súdu v Prešove je to jedno. Konkrétny sudca, ktorého meno bude uvedené v novinách pri závažnom procesnom pochybení a následnom prepustení masového vraha, sa už hanbiť bude a nabudúce si rozmyslí, či dodrží lehotu alebo nie.
Verejná mienka a média sú jediné nástroje, ktorými môže verejnosť priamo dohliadať na prácu sudcov. Je načase začať s ich využívaním.
Komentáre